Ako zapojiť deti do domácnosti.

Dovolím si tvrdiť, že keby sme my rodičia potlačili strach o vlastné deti („Nechytaj ten nôž! Porežeš sa.“ „Nestavaj si na tú stoličku! Spadneš.“ …), ukázali by nám, čo všetko dokážu. Veď naši starí rodičia, ako deti, nemali vymedzené detské činnosti, ktoré smú robiť. Všetko robili spolu s dospelými. Nikto ich nebrzdil: „Nechaj! Ja to urobím. Ty si ešte malý.“ Skôr to bolo naopak: „Poď mi pomôcť! Aspoň sa priučíš.“

 

            Ja som v tomto mikroprojekte chcela dať deťom šancu ukázať svetu, že aj dnešné deti vedia byť šikovné a zručné v mnohých domácich prácach (vešanie prádla, krájanie chleba, rúbanie triesok, postielanie, vysávanie …).

 

            Dr. Ranko Rajovič hovorí, že rozvoj nových mozgových synapsií a teda rozvoj celkového potenciálu dieťaťa je podporovaný práve rozvojom motorických zručností detí. Aj MUDr. Stránský vo svojich prednáškach hovorí, že pozeraním televízie a čítaním, hoc aj múdrych vecí, ale z počítača, svojmu mozgu ubližujeme. Preto si myslím, že je nutné deti akokoľvek aktivizovať, aby mali veľa vlastných skúseností, ktoré môžu navzájom porovnávať, prepájať a tým sa ľahšie učiť.

 

            Cieľom mikroprojektu bolo dosiahnuť, aby boli deti doma aktívnejšie a zapájali sa do chodu domácnosti. Aby začali robiť činnosti, ktoré doteraz možno nikdy nerobili.

 

            Neskôr som zistila, že tým, ako sme všetky aktivity počas oficiálneho trvania mikroprojektu zaznamenávali a kontrolovali , sa u  detí rozvíjali aj mnohé iné zručnosti (zaznamenávanie vlastných aktivít; kreativita pri zaznamenávaní; orientácia v texte a čítanie s porozumením, keď potrebovali niečo vo svojich alebo cudzích záznamoch nájsť; čítanie z grafu; počítanie – koľko aktivít už urobili, koľko chýba do cieľa, …)

 

            Celý mikroprojekt som realizovala vo svojej triede (16 druháčikov).

 

Mali sme to rozdelené na päť malých (mesačných) cieľov:

  1. O prvého aktivistu“ – v akejkoľvek činnosti môže byť niekto prvý (keď ako prvý prinesie o tom dôkaz).
  2. Ďalší mesiac si každý zvolil jednu z aktivít, ktorá sa im dobre robila a mali sa pokúsiť robiť ju čo najčastejšie. Vyhlásila som súťaž o vytvorenie rekordu v počte opakovaní individuálne vybranej činnosti.
  3. Akákoľvek pomoc rodičom sa ráta“ – stanovili sme množstevnú métu akýchkoľvek domácich prác, ktorú sa deti spoločne pokúsili prekonať.
  4. Ďalší mesiac sa každý snažil o prekonanie vlastného rekordu.
  5. Posledný mesiac sa deti snažili robiť niečo, čo ešte nikto nerobil. Bolo to dosť ťažké, lebo na zozname sme mali toho už naozaj veľa. Možno aj preto sa niektorí radšej zamerali na prekonanie samých seba a iní sa zapojili do prekonávania triedneho rekordu.

 

            Celý čas si deti svoje aktivity zaznamenávali do slovníčkov a rodičia mi posielali „fotodôkazy“, ktoré každé ráno pribúdali na našej fotonástenke. Vedľa nej sa nám asi 2x do týždňa menil graf, z ktorého deti vedeli pekne prečítať, ako sa im darí.

 

            Po oficiálnom ukončení deti vymysleli, že chcú fotky z nástenky do vlastných fotokníh. Tak som kúpila čisté zošitky a počas jednej hodiny VYV sme lepili fotky jednu za druhou. Každý svoje, samozrejme. A vznikli fotoknižôčky…

 

            Na záver deti s rodičmi vyplnili výstupný dotazník , z ktorého som sa dozvedela, že tento mikroprojekt mal úspech. Niektoré z vyjadrení:

 

„Projekt je veľmi zaujímavý. Priznám, že na začiatku som bola skeptická a zdalo sa mi zbytočné niečo takéto doma riešiť. Veľmi nám ale pomohol. Lepšie sme sa spoznali. Namotivoval dcéru k bežnému pomáhaniu v domácnosti a spoločne sme zistili, že každú prácu zvládne aj sama, alebo s pomocou starších súrodencov. Verím, že pre všetkých bol projekt prínosom, ako pre nás. Ďakujeme.“

 

Podľa môjho názoru si moje dieťa začalo viac uvedomovať, o čo všetko sa musíme postarať. Či už v domácnosti, alebo v okolí domu. Začalo viac vnímať, čo všetko majú rodičia na starosti. Preto hodnotím tento projekt za prínos pre školu, rodinu aj samotné dieťa.“

 

            Naplánované aktivity mikroprojektu síce skončili, no deti fungujú ďalej :

 „Pani učiteľka, maminka ma včera odfotila a poslala vám fotky. Vytlačíte mi ich, aby som si ich mohla dolepiť?“

„Pani učiteľka, ja mám zapísané ďalšie aktivity. Prirátate mi ich?“

 

Pokračujeme však aj inými aktivitami:

 

Spoznávanie povolaní rodičov

Požiadala som rodičov, ak je to možné, aby nám ukázali svoju prácu. V ideálnom prípade, aby si niečo deti mohli aj vyskúšať. Doteraz sme stihli vymasírovať si tváre navzájom v kozmetickom salóne, poslať darček maminkám z e – shopu, aj vyhnať kravy na pašu či vyrobiť čerstvý syr a syrové nite.

 

Varíme sami

 

V budúcom školskom roku plánujem využiť kuchársku knihu pre deti. Bude kolovať. Každý víkend bude v inej domácnosti. A vráti sa v pondelok aj s výrobkom (podľa možností) a fotodokumentáciou. J

 

            No a na záver si dovolím už len upozorniť na metodiku, ktorá bude spracovaná a zverejnená koncom júna so všetkými podrobnosťami a odporúčaniami na realizáciu tohto „aktivizujúceho“ mikroprojektu.

Mikroprojekty