Veľa premýšľam nad tým, kto som. Stále v tom však nemám úplne jasno. Každopádne som matkou, manželkou, dcérou, krstnou matkou, ženou, Slovenkou… učiteľkou (SJL/NBV/EV), momentálne pedagogickou asistentkou, motivátorkou.

Ženou, ktorá rada tvorí  nové veci v slobode a porozumení, v súlade s prírodou, túžiacou po harmónii.

Prešla som naozaj zaujímavú cestu, ktorá je kľukatá, ide rôznymi smermi. Necestujem po diaľnici, skôr do kopca, serpentínami občas nebojácne bláznivo  letiac dolu strminou. Hľadám skratky, ale viac-menej poctivo stúpam dohora, utierajúc si pot z čela.

Na mojej ceste mi vyhráva hudba, voňajú kvety, fascinujú farby. Občas si poskočím do tanca, občas zaplačem od bolesti. Divokosť v srdci pritiahla deti s podobným osudom. Oheň, vietor, temperament… Dve kapely. Jedna na východe, Gypsy Angels, v ZŠ s MŠ Gaboltov, žiaci v Divých makoch, neskôr na Súkromnom hudobno-tanečnom konzervatóriu v Košiciach. Dnes na Horehroní zažívajúc tvrdosť hôr aj horalov. Gypsy Bachtale spolu s kolegyňou, nebojácnou Žanet.

Nemám rada slovné spojenie: „Nedá sa!“  pred výzvami neutekám a otvorene hovorím, aj s následkami, že všetky deti sú dobré. Nuž, taká som… milovaná, milujúca, kontroverzná, spontánna, bezfarebná, s túžbami, ktoré sa postupne napĺňajú.